piatok, 27. novembra 2015

Život v Paríži



Žijem v Paríži. Chcela som tu pokračovať v štúdiu na Master degree. Nedostatok financií a moja nerozhodnosť však spôsobili to, že si momentálne dávam na rok od štúdia pauzu a pracujem. Najprv som z toho bola trošku nešťastná, keďže u nás na Slovensku takéto pauzy nie sú zvykom a cieľom je čo najskôr výšku dokončiť. No vo Francúzsku je to bežné a dokonca na to majú aj vlastný výraz (année sabbatique). Študenti si takto počas année sabbatique zarábajú peniaze v práci, odchádzajú do zahraničia alebo chodia na stáže a jednoducho získavajú drahocenné skúsenosti, ktoré v škole nezískajú. A ak ste na tom tak ako ja, že si nie ste istí tým, čo chcete v budúcnosti robiť či študovať,  dať si pauzu a hľadať si prácu je veľmi užitočné. Len tak totiž na vlastnej koži zistíte, aké školy a diplomy sú pre zamestnávateľov atraktívne, či ste stvorení na prácu s ľudmi, v pohybe alebo radšej v kancelárii, atď.

Všetci zrejme viete, čo sa nám tu nedávno stalo. K samotnému činu sa tu vyjadrovať zbytočne nebudem. Je to hrozné, smutné, hlúpe, nehumánne. Život v Paríži sa premenil na nočnú moru, no postupne sa snažíme vrátiť naspäť do reality. Inak to ani nejde. Strach nestrach, do práce ľudia chodiť musia. V piatok pred dvoma týždňami som sa vrátila domov z práce o deviatej večer. Hrôza sa začala okolo pol desiatej a ja som sa o tom dozvedela o pol jedenástej vďaka mojim kamarátom, ktorí mi písali smsky a chceli vedieť, kde sa nachádzam. Najprv som bola zmätená, potom som sa pozrela na internet. A na nete som ostala až do piatej rána. Nemohla som sa odtrhnúť od obrazovky (našťastie doma nemám telku). Počet obetí stúpal každou hodinou. Keď som sa ráno o ôsmej po trojhodinovom spánku prebudila, veľmi som si priala, aby to bol len zlý sen. Bohužial to bola realita, a ja som v ten deň mala byť už o desiatej v práci. Ísť, či neísť? Písala som kolegom. Väčšina sa chystala do práce. Ja som však odvahu nenabrala, a ostala som doma. Zavolala som svojej manažérke, ktorá mi ešte predtým, ako som stihla niečo povedať, odpovedala, že je pochopiteľné ak nechcem nikam ísť a že mám ostať doma v bezpečí. Nakoniec aj tak poslali (o dve hodiny neskôr) všetkých kolegov domov. 

V pondelok sme už však boli v práci. Neviem, či ste už niekedy boli v Paríži, no tí z vás ktorí tu už boli, tak vedia, koľko ľudí sa denne tlačí v metre, RER a všeobecne v hromadných dopravných prostriedkoch - približne 7 miliónov ľudí denne. Cestovanie do práce a z práce hromadnou dopravou sa pre mňa odrazu stalo každodennou stresovou situáciou. Masy ľudí a tlačenice a sú to posledné, na čo má človek chuť po takejto udalosti. 

A ako to tu vyzerá momentálne? Minulý piatok sme boli s kamarátmi v reštaurácii v centre Paríža. Usadili nás ku stolu pri okne, vlastne to bola taká presklená terasa s priamym výhľadom na ulicu. Vyhovorili sme sa na zimu a požiadali sme o iný stôl. Snažíme sa žiť ďalej, usmievať sa, chodiť do reštaurácií a na nákupy. No ostávame v strehu a nadskakujeme pre každý väčší hluk. Pred vstupom do obchodov nám kontrolujú tašky. Niekedy si dokonca musím rozopnúť bundu a ukázať, že pod ňou nič nemám. 

Dúfam, že vy sa máte dobre, že ste všetci zdraví a že sa už pomaly začínate pripravovať na Vianoce. Ja mám z tohto prichádzajúceho obdobia tak trošku obavy, no dúfam, že bude všetko v poriadku a my si tu užijeme pekné a veselé Vianoce s parížskym nádychom.








6 komentárov:

  1. Tak ci onak, Pariz je fantasticka volba pre zivot. Kazdy rok tam som par dni a zboznujem to tam.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kazdy si idealizuje Pariz aka krasa a tak. Centrum mozno , ale kolko je tam no go zon. Ved Pariz je na tom horsie co sa tyka bezpecnosti ako Londyn. Fakt uzasne ked kazdu chvilu vam na predmestiach horia auta a boja sa tam ist aj policajti. To co sa tam stalo nedavno sa bude stavat asi bezne. Spoznala som par francuzov v Anglicku co doslova zdrhli zo svojich miest a ano aj z toho prekrasneho Pariza, lebo tam uz nemohli zit. ...Kvoli niekomu a niecomu. Nuz dat si pauzu od studia to by mna nenapadlo.Ja by som to skor chcela co najskor ukoncit a sup do prace. Ved konkurencia je dnes obrovska, ale ked nemas peniaze tak to je o inom. Snad aspon pracujes vo svojom odbore, lebo to si sa nepochvalila. :-) Tak si davaj na seba pozor, lebo nikdy nevies komu a kde prepne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vsetky velke mesta su super. ak mas peniaze. tak zijes v dobrej stvrti. tak mas dobre okolie okolo seba. ak nemas, je to peklo, lebo vsade vsetko vidis tie vyklady, tie obchody, tie restiky, ten tovar, ten svoj hnusny byt v hnusnej stvrti kde neide ani len ten radiator ako na slovensku. vtedy je lepsie mensie mesto. alebo nekupovat pakoviny typu kozmetika za x euro ak to ide aj lacnejsie a hnat sa za novou modou. lebo par pipiniek ma naozaj bohatych rodicov. ale tie zvysne, co to len napodobuju na to nemaju a potom su na konci mesiaca v minuse. ludia, treba zit presne na svoje pomery a popri tom si vzdy, naozaj vzdy 10% odlozit. ja to tak robim cely zivot. naucila ma to moja matka. a nikdy sme si neodtrhali od huby. a potom, ak sa pokazi pracka, pride nedoplatok alebo podobne neprijemnosti, nedostali sme sa do dlhov. pre to sme si ale zili a aj zijeme presne na nase pomery. nemat velke oci. naco tie vsetky veci. ajtak vas neurobia stastnymi.naozaj nie. teraz som na tom tak, ze si toho mozem dopriat naozaj vela, ale neurobim to. doprajem si, ale na mieru. vsetky veci sa iba kopili a kopili. a vsetky veci zeru vasu pozornost casom, treba sa o ne starat. o vsetko, co mate. moja suseda je (asi) milionarka ale nema upratovacku a zahranika (netusim, preco) a ked ju vidim kolko maka najprv v obchode a potom kym obrobi ten byt a zahradu a potom padne mrtva unavena a potom ide na ibizu sa zregenerovat, tam ako-tak nic nerobi (co jej neverim ze tam nezveladuje ten dom co tam ma) potom pride domov a zase to cele kolo dokola, tak si poviem, ze no toto nie.

      Odstrániť
    2. V kazdom velkomeste su sidliska s velkou kriminalitou, takze to mi zas ako dovod na opustenie Pariza/Francuzska nepride celkom namieste; ved aj v Kosiciach mame Lunik 9 ako no go zonu a to doslovne :)) No a presne o tom pisala ze na Slovensku sa studenti snazia dokoncit co najskor a tu je to zasa trosku inak. Vela studentov meni po prvom roku orientaciu, vela ich rocniky opakuje a vela z nich tak ako ja pauzuju. Povedala by som ze dokonca ti s pauzami maju po studiu vacsi uspech, kedze uz popri studiu ziskali prax a skusenosti a to je nieco, co sa to velmi ceni. Je fajn mat diplom ale ak nemas skusenosti tak si tu po skole v obore nenajdes nic.

      A je to pravda s tym, ze ak si v dobrej stvrti tak sa ta vacsinou ta kriminalita a podobne veci ani netyka. Pariz je obrovitanske mesto a zalezi od toho kde sa pohybujes.

      Odstrániť
  3. Chcem sa opytat, co vas viedlo k tomu opustit juzne Francuzsko?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Z Montpellier sme sli na rok do Anglicka kvoli mojmu studiu a kedze som po tom roku v Anglicku uz mala dokonceneho "Bakalara" (vo Francuzsku Licence), tak ma na juhu uz nic nedrzalo a preto som si hladala skoly kde by som mohla pokracovat na Master. No a najlepsie skoly zu v Parizi a samozrejme aj najvacsi vyber. A mame tu tiez rodinu

      Odstrániť